Lacný pozemok na okraji obce sa pri bližšom pohľade často ukáže byť ornou pôdou — a orná pôda sa nedá zastavať len tak, hoci by ste na nej dom postaviť chceli. Skôr než sa na nej zjaví základová jama, musí prejsť procesom vyňatia z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a mať jasné miesto v územnom pláne obce.
Súlad s územným plánom ako prvý krok
Predtým než sa vôbec riešia formality okolo vyňatia pôdy, musí byť pozemok podľa záväznej časti územného plánu obce určený na zastavanie, respektíve obec musí byť ochotná ho takto preklasifikovať. Bez tohto súladu nemá zmysel proces vyňatia začínať — orná pôda mimo zastavaného územia alebo plochy určenej na zástavbu sa spravidla nevyníma.
Vyňatie z pôdneho fondu
Samotné vyňatie poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu vybavuje okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie (pozemkový a lesný odbor). Súčasťou konania je posúdenie kvality pôdy — takzvanej bonity, vyjadrenej cez bonitované pôdno-ekologické jednotky (BPEJ) — pretože pri kvalitnejšej, chránenej pôde je vyňatie zložitejšie a spája sa s vyššími odvodmi.
Odvody za vyňatie
Za trvalé vyňatie kvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa platí odvod, ktorého výška závisí od bonity pôdy a jej výmery. Pri pôde nižšej kvality alebo v zastavanom území obce sa odvod v mnohých prípadoch neplatí vôbec — presné podmienky sa však menia a odporúča sa overiť ich priamo na príslušnom okresnom úrade pred kúpou.
Zápis zmeny druhu pozemku
Po vyňatí z pôdneho fondu nasleduje zápis zmeny druhu pozemku v katastri nehnuteľností — napríklad z „orná pôda” na „zastavaná plocha a nádvorie” alebo „ostatná plocha”, podľa konkrétnej situácie. Až vtedy je proces formálne uzavretý.
- Bez súladu s územným plánom sa vyňatie spravidla nezačína.
- Kvalitnejšia pôda znamená zložitejší proces aj vyššie odvody.
- Celý proces trvá spravidla týždne až mesiace, preto sa oplatí počítať s ním pri plánovaní časového harmonogramu kúpy a výstavby.