Prehrievanie interiéru v lete sa najlacnejšie rieši ešte na papieri, v projekte — nie dodatočnou klimatizáciou. Rozhoduje o ňom kombinácia orientácie, veľkosti presklenia, tienenia a materiálov, ktoré dom dokážu buď ochladzovať prirodzene, alebo naopak fungovať ako skleník.
Orientácia a veľkosť presklenia
Veľké prosklené plochy orientované na juh a najmä na západ sú v lete najčastejším zdrojom prehrievania — západné slnko dopadá pod nízkym uhlom práve v čase najvyšších popoludňajších teplôt. Ako orientácia jednotlivých miestností ovplyvňuje tepelnú pohodu, rozoberá článok o orientácii domu podľa svetových strán.
Tienenie ako prvá obranná línia
- Presah strechy alebo pevná markíza dokáže v lete zabrániť prístupu vysoko stojaceho slnka, no v zime, keď je slnko nízko, ho stále prepustí do interiéru.
- Vonkajšie žalúzie alebo slnolamy sú účinnejšie než vnútorné závesy, pretože zachytia teplo skôr, než prejde cez sklo do miestnosti.
- Vzrastlá zeleň alebo popínavé rastliny na západnej fasáde fungujú ako prirodzené a lacné tienenie.
Tepelná zotrvačnosť a vetranie
Ťažšie konštrukcie (napríklad murované steny alebo betónové podlahy) dokážu cez deň akumulovať teplo pomalšie a v noci ho postupne vyžarovať, čím vyhladzujú teplotné výkyvy. V kombinácii s nočným prevetraním, keď vonkajšia teplota klesne, sa dá interiér prirodzene schladiť bez väčšej spotreby energie.
Svetlé povrchy a strecha
Tmavé fasády a strešné krytiny pohlcujú výrazne viac slnečného žiarenia než svetlé. Pri strešnej krytine aj farbe fasády sa preto oplatí zvážiť aj tento efekt, nielen estetiku — najmä pri miestnostiach hneď pod strechou, ktoré sú na prehrievanie najcitlivejšie.